Možno viete, že jediné európske tektity – sklovité horniny vzniknuté v dôsledku vplyvu vesmírneho telesa – sú vltavíny.
Po strete s planétkou o veľkosti 1km došlo k roztaveniu podložnej horniny a jej vymršteniu do horných vrstiev atmosféry, kde následne rýchlo utuhla vo forme amorfného skla.
Vltavínové sklo často obsahuje množstvo vzduchových bubliniek – pórov.
Takýto objekt môže skvele poslúžiť pre príkladovú analýzu porozity. Naším CT systémom DeskTOM (RX Solutions) sme jednu vzorku vltavínu zo zvedavosti naskenovali.
Programom pre analýzu voxelových dát VGSTUDIO MAX (Volume Graphics) sme vyhodnotili a vizualizovali prítomnú porozitu. Po aplikácii filtra sme získali zaujímavý výsledok.
Z ukážok je zrejmé, že póry majú všeobecne pretiahnutý (prelátny) tvar a výrazne homogénnu (uniformnú) orientáciu.
To by zodpovedalo základným predstavám o vzniku vltavínu – tvar a orientácia pórov ukazuje deformáciu, ktorou tavenina prešla počas tuhnutia pri prelete atmosférou.
Aj keď niektoré vltavíny zachovávajú ešte dnes tvar kvapky, u väčšiny z nich je konečný tvar určený fragmentáciou pri dopade a chemickou aj mechanickou koróziou počas 15 miliónov rokov ďalšieho osudu kameňa.
Premenlivosť miery pretiahnutia pórov (a štúdium vnútornej stavby všeobecne) môže pomôcť identifikovať oblasti prednostnej deformácie materiálov a rekonštruovať pôvodnú orientáciu a tvar.